Je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Je to jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl (daršana). Hlavné poučky sú sformulované v spise Jóga-sútry. Praktiky yogy používa aj budhizmus a džinizmus. Na západe mnohí ľudia pod pojmom yoga chápu len telesné cviky, tzv. ásany, vedúce okrem iného k prečisteniu tela a mysle. Osoba vyznávajúca/praktikujúca yogu sa nazýva jogín alebo jog. Yoga je jeden zo šiestich ortodoxných systémov či škôl staroindickej filozofie (tzv. dáršany daršana v sanskrite znamená filozofia). Hlavným cieľom všetkých ľudských skutkov má byť úplné oslobodenie od hmotnej existencie, smrti a narodenia. Yóga sa cvičí rôznymi spôsobmi, v závislosti od typu školy a pripravenosti žiakov. Cvičenia yogy v zásade majú celostný prístup, ktorý má dostať telo, ducha a dušu súčasne do súladu. Na typickej vyučovacej hodine sa na tento účel používajú krije (rad cvičení) so statickými i dynamickými ásanami, spojené s fázami hlbokého uvoľnenia. Spravidla po úvodnom rozvičení sa pridávajú dychové cvičenia, koncentrácia a meditácie. Účinok yogy sa dosahuje sebazdokonaľovaním, premýšľaním, cvičením techník yogy v dennom živote; tým získavame schopnosť neznervózňovať sa, prijímať veci tak, ako sú, brať ich ako prirodzený proces, a tým získať silu, schopnosť problémové situácie vyriešiť správne.